Metódy

        • Eľkonin

        • Metóda Eľkonina v súčasnosti patrí medzi najprepracovanejšie metódy, akými môžeme naučiť deti čítať. Deti sa najprv naučia pomocou špeciálnych pomôcok, cvičení, úloh, pracovných listov a učebníc chápať hláskovú štruktúru hovorených slov a až potom sa učia, ako sa tieto hlásky dajú označiť písmenami.

          Čítanie je komplexný kognitívny proces. Zúčastňujú sa na ňom viaceré kognitívne schopnosti, ktorých vzájomná súhra je nevyhnutná. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania pred vstupom do školy je jazyková zdatnosť a gramaticky správna reč. Všetko sa to však začína v ranom detstve, kedy dieťa získava pre mozgové operácie akúsi skúsenosť s napodobňovaním zvukov zvieratiek, z rytmiky, dynamiky zvukov, čo ho už na elementárnej úrovni vedie k procesu fonematického uvedomovania. Dieťa sa učí, že hovorené slovo pozostáva z menších častí  – zvukov, ktoré je  možné identifikovať a manipulovať s nimi.

           V predškolskom veku považuje profesor D.B. Eľkonin úlohu fonematického uvedomovania pre zvládnutie procesu čítania za kľúčovú. Podľa neho ide o jeden zo základných stavebných kameňov čítania. Spolu s poznaním písmen zabezpečuje dekódovanie slov, ktoré v spolupráci s porozumením reči umožní čítanie s porozumením.

          Kto bol D.B. Eľkonin?

          Ruský pedagóg a profesor psychológie Daniil B. Eľkonin (1904 – 1984) sa intenzívne venoval metodologickým a teoretickým základom psychológie učenia a vzdelávania. Bol spoluautorom šlabikára založenom na organickom prepojení rečového vývoja s vývojom čítania a písania. V súčasnosti patrí Eľkoninova metóda medzi nejprepracovanejšie metódy, akými môžeme naučiť deti čítať. Metóda si získala aj veľký medzinárodný ohlas.

           

           

          Ako deti pracujú s Eľkoninovou metódou?

          Eľkoninova metodika je rozdelená na dve etapy:

          1.Predgrafémová etapa

          Obsahuje učenie o slabikovej štruktúre slova. Deťom sa vysvetľuje, že slabika je vyslovená na jedno otvorenie úst. V rámci detského citu pre rytmus to deti ľahko pochopia, preto sa v škôlkach precvičujú básničky a riekanky. Rovnako vytlieskavanie je veľmi dôležitá činnosť pre fonematické uvedomovanie. Vďaka tomu neskôr v škole dokážu slabikovať a slabiky spájať do slov. Komplikovanejší proces je ale prechod od slabiky k hláske. Pre deti je hláska v slove niečo abstraktné, preto táto metodika zameriava veľkú pozornosť na ich rozpoznávanie. Ide o premyslený metodický postup.

          Táto etapa je tréningom analýzy slov na slabiky, analýzy slov na fonémy, diferenciácie samohlások a spoluhlások a taktiež diferenciácie tvrdých a mäkkých spoluhlások. Na označenie samohlások sa používajú červené okrúhle žetóny, na označenie spoluhlások žlté žetóny v tvare štvorca. Na označenie tvrdých spoluhlások používajú deti žlté žetóny s jednou čiarou, na označenie mäkkých spoluhlások žlté žetóny s dvoma čiarami. Deti trénujú schopnosť fonémovej analýzy a syntézy.

          2. Grafémová etapa

          V tejto etape sa so slovom a hláskou pracuje systematickejšie. Deti sú s pojmami samohláska a spoluhláska oboznámené a dokážu ich primerane diferencovať. Aktívne manipulujú s materiálnymi reprezentáciami foném – žetónmi. Analyzujú slovo na fonémy, určia, či je daná fonéma samohláska alebo spoluhláska a akou značkou (žetónom) je možné danú fonému označiť. Fonému, ktorú už dieťa dokáže označiť grafémou, neoznačí žetónom, ale použije na jej označenie písmeno na kartičke. Každá skupina grafém má svoje farebné označenie, čo deťom pomáha identifikovať, do ktorej skupiny preberaná graféma patrí. Pri práci má dieťa k dispozícii niekoľko pomôcok: šlabikár, žetóny na označenie foném, kartičky s prebranými grafémami, plastové písmená, pomôcku „okienka“, ktorá umožňuje zmenu grafémy v slove posunutím pásu s viacerými grafémami. Deti riešia napr. úlohy, v ktorých dopĺňajú chýbajúce samohlásky v hláskových schémach v šlabikári, priraďujú samohláskové schémy k obrázku a pod.

          Každé z detí dostane originálny šlabikár, do ktorého kreslia a vyfarbujú obrázky. Detskou formou riešia jazykové úlohy, hlavolamy a hrajú jazykové hry. Pracuje sa aj pri tabuli a používajú sa tiež grafické schémy slov  či farebné žetóny na označovanie jednotlivých skupín hlások. V hrách deťom pomáhajú aj rozprávkové bytosti a bábky formovať nové, abstraktné jazykové pojmy. Rozprávkové bytosti majú zaujímavé mená a funkcie, napr. Hlásulienky, ktoré nosia na svojich krídelkách hlásky, Majster Slabika, Ďuro – kamarát mäkkých spoluhlások a Dano – kamarát tvrdých spoluhlások. 
          Celý program je veľmi hravý a súťaží sa len v malých skupinkách, čo motivuje deti k výkonu. Deti sa navzájom neporovnávajú, hodnotí sa pokrok každého jedného z nich. Naučia sa rozlišovať hlásky v slovách, deliť slová na slabiky, poznajú čím sa líšia mäkké a tvrdé spoluhlásky a tiež odlišujú samohlásky a spoluhlásky. Deti nadobudnú nové znalosti o jazyku a rozvinú svoj jazykový cit. Stanú sa  z nich malí školáci, ktorí spoznávajú pravidlá rozhovoru a komunikácie v triede počas učenia. Naučia sa tvorivo a samostatne myslieť a tiež pracovať v dvojiciach aj v skupinke.

      • Eľkoninova metóda a jej pozitívne aspekty

          • rozvíja osobnosť dieťaťa
          • zvyšuje školskú zrelosť
          • podnecuje k spolupráci a kooperácii
          • zvyšuje motiváciu v učení
          • rozvíja komunikačné schopnosti
          • rozvíja kritické myslenie
      • Počet návštev: 94