Bezpečnosť a prevencia
Desegregácia
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súčasnosti kladie mimoriadny dôraz na inkluzívne vzdelávanie.
Základná charakteristika a rozdiely
V praxi sa často stretávame s nedostatočným rozlíšením dvoch príbuzných pojmov a to je integrácia a inklúzia, ktoré vytvárajú dva odlišné stupne v systéme vzdelávania. K nedostatočnému rozlíšeniu prispievajú aj samotné legislatívne dokumenty, keďže starostlivosť o žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou podporných opatrení, ktoré sú financované v rámci integrácie.
Segregácia
Alebo aj separácia je pomenovanie javu, kedy sú vo vzdelávaní rôznorodých žiakov vytvárané čo najhomogénnejšie skupiny. Vychádza z presvedčenia že práve v týchto oddelených skupinách dokážu žiaci dostať najkvalitnejšie vzdelanie. V súvislosti s týmto rámcom sú školy rozdelené na špeciálne a bežné a ďalej sa na základe tohto kľúča členia.
Integrácia
V integrovanom školskom systéme naďalej existujú rôzne podskupiny žiakov, vytvorených na základe ich potrieb a schopností. Rozdiel je v tom, že deti s postihnutím môžu za určitej podpory navštevovať bežné školy. V podstate ide o duálny systém, v ktorom paralelne funguje segregovaná aj integrovaná edukácia. Dieťa fungujúce v takejto forme edukácie má pri neúspešnom začlenení možnosť prechodu do špeciálnej školy. V súčasných podmienkach môžeme odlíšiť dva typy integrácie: skupinovú integráciu a individuálnu integráciu. Individuálna integrácia znamená vzdelávanie žiaka - jednotlivca so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v kolektíve v bežnej škole. Pod skupinovou integráciou sa rozumie vzdelávanie viacerých žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí vytvárajú skupinu, ktorá je začlenená do bežnej školy. Integrácia je zväčša chápaná ako cieľový stav začlenenia jednotlivca.
Inklúzia
Inklúzia je systém základného vzdelávania, kde je umožnené každému žiakovi navštevovať školu, ktorá je ideálne v blízkosti jeho bydliska. Ku každému žiakovi na inkluzívnej škole je pristupované individuálne ako k mimoriadnej osobnosti. Každý žiak má svoju stratégiu vzdelávania, ktorá zohľadňuje jeho schopnosti, talenty alebo hendikepy. Odlišnosť žiakov je vnímaná nie ako problém, ale ako príležitosť k budovaniu rešpektu. Prijatie heterogenity so sebou prináša nielen humánny aspekt, ale aj uľahčenie práce učiteľov, ktorí nie sú nútení s každým žiakom dosiahnuť rovnaký cieľ. Na rozdiel od integrácie je inklúzia procesom, cieľom ku ktorému školy neustále smerujú, čo sa odráža aj v pomenovaní fenoménov ako: "inkluzívne zameranie", "inkluzívne smerovanie" namiesto pojmu "inkluzívna škola"
V európskom vzdelávacom systéme existujú dva teoretické rámce inkluzívneho vzdelávania. Častokrát sú realizované ako paralelné procesy. Prvý z nich nastáva vtedy, keď je žiak opäť privádzaný do hlavného prúdu vzdelávania, keďže predtým v ňom nemohol byť zaradený kvôli ťažkému zdravotnému postihnutiu. Pôvodne bol teda "oslobodený" od školskej dochádzky. V druhom prípade ide už o spomínanú snahu, aby deti z jedného územia alebo oblasti mali príležitosť byť spoločne vzdelávané. Predpokladom tejto koncepcie je, že školy sa otvoria všetkým žiakom a štrukturálne sa prispôsobia ich potrebám, aby im umožnili spoločnú výuku.
Od integrácie k inklúzii
V antickom Ríme sa prvýkrát v dejinách ľudský život chápal ako individualita, čo tvorilo východisko v prístupe spoločnosti k ľuďom ako takým. Na druhej strane, však ľudia s postihnutím boli v antike potlačovaní a prevládal voči nim odmietavý prístup, keďže ciele antickej spoločnosti boli zamerané hlavne pragmaticky. Mierny posun môžeme sledovať v židovskej kultúre, kde bol človek s postihnutím chápaný ako nositeľ Božieho obrazu a z desatora vyplýval zákaz zabíjať takýchto jedincov. Na postihnutie bolo však stále nahliadané ako na Boží trest. Až neskorší vývoj viedol stredovekú a novovekú spoločnosť k inštitucionalizácii starostlivosti o ľudí s rôznym typom postihnutia a paradigma sa pomaly začala meniť. Kľúčovým obdobím bol vznik špeciálnej pedagogiky. Počas jej začiatkov trend spočíval v separácii a segregácii ľudí s postihnutím od bežného prúdu vzdelávania. Integrácia smerujúca k inklúzii je typická až pre postmodernú spoločnosť. Na jedinca s postihnutím bolo postupne nahliadané ako na rovnocenného s jedincami s intaktnými schopnosťami, čo sa odráža aj v zmenách v systéme vzdelávania.
Významným míľnikom v novodobej spoločnosti, ktorý formoval prístup k ľuďom s postihnutím bola Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Dokument priznáva právo na bezplatné základné vzdelanie každému človeku. Takéto vzdelanie má smerovať k rozvoju osobnosti, vzájomnému porozumeniu a zachovaniu mieru. Obzvlášť sú hájené práva ľudí s postihnutím alebo znevýhodnením, keďže princípom spoločnosti by mala byť rovnosť možností pre každého jednotlivca.
Téma práv ľudí so znevýhodneným sa naďalej objavovala aj v ďalších dokumentoch Organizácie spojených národov a to v Dohovore za práva dieťaťa z roku 1989, kde sa spomína zabezpečenie účinného prístupu dieťaťa k vzdelaniu, ktoré mu má poskytnúť čo najlepšie začlenenie do spoločnosti a čo najväčší rozvoj osobnosti. Dokument nabáda k snahe zabrániť segregácii takýchto jednotlivcov.
Na medzinárodnej úrovni sa taktiež za kľúčové považuje stretnutie zástupcov 92 krajín v Salamanke v roku 1994. Výsledkom konferencie bol opäť dokument, ktorý deklaruje snahu štátov k smerovaniu k inkluzívnemu vzdelávaniu. Vyhlásenie navrhuje možné legislatívne zmeny, identifikuje ich okruhy, ktoré je potrebné realizovať od jednotlivých štátov až po lokálnu úroveň. Nepopiera význam špeciálnych škôl, ale mení ich exkluzívne postavenie vo vzdelávaní ľudí so špeciálnymi potrebami, kde nabáda k uprednostňovaniu edukácie v bežných školách. Hlavný vzdelávací prúd je chápaný ako najúčinnejší v boji s diskrimináciou. Poukazuje sa na ekonomickosť takéhoto systému a k prispievaniu budovania súdržnosti spoločnost
Desegregácia
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky predstavilo nové štandardy zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní, ktoré majú za cieľ vytvoriť rovnosť šancí a podporiť spravodlivé podmienky pre všetkých žiakov.
Tieto štandardy, ktoré sa stávajú povinnou súčasťou školských poriadkov od decembra 2024, ponúkajú školám metodické nástroje na identifikáciu, prevenciu a riešenie prípadov segregácie. Implementácia nových štandardov je súčasťou komplexnej reformy vzdelávacieho systému, ktorá má podporiť inkluzívne vzdelávacie prostredie podľa princípov novely školského zákona a Plánu obnovy a odolnosti SR. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť plné začlenenie každého žiaka do vzdelávacieho procesu s dôrazom na individuálne vzdelávacie potreby. Ministerstvo školstva zároveň zavádza ďalšie iniciatívy, ako sú povinná predškolská výchova a podporné opatrenia, ktoré majú zaistiť rovné vzdelávacie príležitosti pre všetky deti na Slovensku.
- Počet návštev: 54
Tlačivá